Počasie na najbližšie 2 dni:
Zdroj: In-počasie

GRANTOVÁ SCHÉMA ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU - TDGS 2002


Tieto stránky vznikli vďaka finančnej podpore Európskych spoločenstiev.

Kontakt:
Obecný úrad
Poráč 61
053 23 Poráč
Tel. č.: 
+421/ (0)53/42 97 185 - kancelária
+421/ (0)53/42 97 187 - kancelária
+421/ (0)53/42 97 186 - starosta
e-mail:  obecporac@demax.sk

Jaskyňa – Šarkanova diera

 

            Tento kraj priťahoval ľudí oddávna. Neodolal mu ani praveký človek, ktorý sa usadil v Poráčskej jaskyni nazývanej Šarkanova diera. Jaskyňa bola známa oddávna obyvateľom Poráča a blízkeho okolia. Kedysi mala peknú kvapľovú výzdobu, ktorá je dnes zničená nevítanými návštevníkmi.

            Nachádza sa v skalnom hrebeni medzi Vysokým vŕškom a Borisovou. Pôvod jaskyne súvisí s potokom Jordaň, nachádzajúcim sa 30 m nižšie. Je jedným z prítokov Bieleho potoka. Šarkanova diera je dlhá 177 m, vznikla ako riečna jaskyňa pozdĺž puklín vo svetlých triasových vápencoch. Pozostáva z Pastierskej chodby, vysokého Archeologického dómu, ktorý cez ďalšiu sieň končí Galériou.

            Pozornosť vzbudila v roku 1878 u spišského bádateľa Samuela Rótha, zakladateľa slovenskej speleoarcheológie. Objavil v nej zlomky pravekých nádob, až neskôr prisúdené mladšej dobe kamennej. Popri zvieracích kostiach jaskynného medveďa, vlka, jeleňa našiel aj kosti jaskynného leva. Nález riečnych kameňov – okruhliakov ho utvrdil v tom, že kedysi bola jaskyňa na úrovni okolitej riečnej siete.

            V roku 1920 riaditeľstvo Železorudných baní z turistických dôvodov odstránilo suťový kužeľ pred jaskyňou a zlepšilo do nej prístup. Našiel sa tu diskovitý kamenný mlat, brúsená kamenná sekerka, kostená ihla a črepy. Uvedené nálezy sa nachádzajú v Tatranskom múzeu v Poprade. V roku 1951 previedol Archeologický ústav SAV zisťovací výskum a zameranie jaskyne. Výskum viedol archeológ Dr. Juraj Bárta, pri zemných prácach mu pomáhal miestny občan Demeter Macala. Bola urobená sonda veľkosti 250 x 150 cm, hlboká 160cm vo vstupnej chodbe. Dr. Bárta zistil pravekú kultúrnu vrstu s ohniskami. Vykopali sa tu črepy spolu s kosťami jeleňa, srnca, divej svine.

            Vľavo od vchodu do Šarkanovej diery sa nachádza 14 m dlhá jaskyňa Chyža. Okrem keramiky našli sa tu pozostatky psa. Je to najstarší nález tohto druhu v bývalom Československu. Je dôkazom jeho zdomácnenia na našom území od neolitu.

            Výskum vyriešil datovanie pravekého osídlenia. Obidve jaskyne boli obývané v mladšej dobe kamennej ľudom, ktorý patril do kultúrneho okruhu lineárnej a bukovohorskej keramiky (4 400 rokov p. n. l.).

            Nálezy sú významné aj tým, že sa tu našli vedľa seba črepy kultúry s lineárnou a bukovohorskou keramikou. Ľud, ktorý sa už živil prevažne roľníctvom, usadil sa v tak vysoko položenej jaskyni – 690 m nad morom. Je to najvyššie položený nález lineárnej keramiky na Sovensku. Pre svoj význam bola jaskyňa v roku 1979 vyhlásená za chránený prírodný výtvor.                       

            Vyhláškou Krajského úradu životného prostredia Košice č. 1/2008 z 1. augusta 2008 bola jaskyňa Šarkanova diera vyhlásená za verejnosti voľne prístupnú. Za verejnosti voľne prístupnú sa vyhlasuje vstupná chodba prírodnej pamiatky Šarkanova diera v katastrálnom území Poráč.

 

 

Štefan Hanuščin st.  

            Najvýznamnejším naším rodákom, na ktorého sme právom hrdí patrí Štefan Hanuščin. Je autorom publikácie „Poráč“, ktorá vyšla prvýkrát v roku 2003 a v roku 2005 v druhom vydaní. Štefan Hanuščin v nej spolu so svojim synom Štefanom Hanuščinom ml. zachytil dejiny našej obce až po súčasnosť. Kniha je plná faktov, ktoré sú výsledkom dlhoročnej práce. Aj napriek tomu zaujme všetky vekové kategórie, vďaka ľahkému rozprávačskemu štýlu. (Niektoré texty z tejto knihy sú použíté aj na tejto webovej stránke)   

            Štefan Hanuščin st. sa narodil 7. novembra 1924 v obci Porač v rodine baníka. Základnú školu vychodil v rodnej obci. Potom pokračoval na Ruskom gymnáziu v Prešove (1938-1940), ktoré pre nedostatočné materiálne zabezpečenie musel opustiť. V rokoch 1940-1946 navštevoval Slovenské gymnázium v Spišskej Novej Vsi. Neskôr študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Za lekára stomatológa ho promovali na košickej lekárskej fakulte. Rok pracoval v Košiciach, v rokoch 1954-1973 vo Svidníku a od roku 1973 v Bardejove. Zomrel 6. 2. 2005.

            Záujem o samostatnú literárnu tvorbu prejavil už počas gymnaziálneho štúdia písaním básní a krátkych próz. Debutoval však až v zrelom veku zbierkou poviedok Vysoké schody (1974), čo sa odzrkadlilo na jeho umeleckej zrelosti. Zbierka je komponovaná z dvadsiatich piatich poviedok. S tematickou rôznorodosťou, psychologicku motiváciou podmieňujúcou konanie hrdinov, kritickým postojom k prejavom nespravodlivosti, ale i hľadaniu dobra v spletitých peripetiách života sa stretávame v zbierke Opovidaňňa (Poviedky, 1981). Zbierka je obohatená o poviedky s vojnovou tematikou. Tretia Hanuščinova knižka Evakuácia (Evakuácia, 1988) je venovaná zobrazeniu života na dedine v povojnovom období a mladej inteligencii, ktorá sa aktívne zapojila do mierovej obnovy vojnou zruinovaného podduklianskeho kraja.

            Š. Hanuščin je aj autorom rozhlasových hier Deň narodžeňňa (Deň narodenín, 1977), Dva dni v Kalinivky (Dva dni v Kalinovke, 1974) a Avaria (Havária, 1981) Povodeň (Povin, 1999).

            V slovenskom preklade vyšiel výber z jeho tvorby pod názvom Vysoké schody (1989) a jednotlivé poviedky Š. Hanuščina boli preložené aj do češtiny, poľštiny a iných jazykov.