Počasie na najbližšie 2 dni:
Zdroj: In-počasie

GRANTOVÁ SCHÉMA ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU - TDGS 2002


Tieto stránky vznikli vďaka finančnej podpore Európskych spoločenstiev.

Kontakt:
Obecný úrad
Poráč 61
053 23 Poráč
Tel. č.: 
+421/ (0)53/42 97 185 - kancelária
+421/ (0)53/42 97 187 - kancelária
+421/ (0)53/42 97 186 - starosta
e-mail:  obecporac@demax.sk

DREVO

Hanuščin Ján

Pán Ján Hanuščin sa už v detstve zamiloval do dreva. Ako vyrúbať z obrovského kusa dreva koryto, odpozeral od svojho deda. To, že si s drevom veľmi dobre rozumie, je jasné hneď na prvý pohľad (pozri video na stránke). Vie z neho vyrobiť koryto, drevené šindle, hrable a kosiská z javorového dreva, ale aj šikovnú metlu z brezového prútia.

Pracoval v lese ako ťažbár. Keď im po ťažbe ostalo na skládke hrubé drevo, ktoré malo priemer nad 80 cm, povedal si, že to skúsi. Prvé koryto vyrúbal, keď mal 45 rokov. Vyrobil ho pre svoju vlastnú potrebu. Potom začal reagovať na požiadavky známych, susedov a rôznych záujemcov. Odvtedy vyrobil asi 25 korýt rôznych veľkostí. Na dobré koryto treba topoľové drevo. Je to práca na etapy. „Najprv sa musí kmeň pozdĺžne prerezať, a to nie je ľahké, keďže drevo je surové. Potom sa začne dlabať. Výroba koryta trvá 4 – 5 dní. Nakoniec sa za surova namastí s olejom z vonkajšej strany, aby nepopraskalo.“

S výrobou štiepaných drevených šindlí začal až na dôchodku. Najdôležitejšie je kvalitné drevo – smrek, ale aj osika, s rovným kmeňom bez hrčí a čo najrovnomernejšou vzdialenosťou medzi konármi. Kmeň sa nareže dvojručnou pílou na rovnomerné klátiky podľa žiadanej dĺžky šindľa. Klátiky sa smerom do stredu štiepajú sekerou na hrúbku šindľa. Takto pripravené doštičky sa ďalej spracúvajú strúhaním oberučným nožom na oberučnom stolci. Potom sa do hrubšieho boku vyrežú špeciálnym nožom pažákom či pahovníkom žliabky, ktoré sú potrebné na spájanie jednotlivých šindľov pri pokrývaní strechy – do žliabku jedného šindľa sa vloží ostrý, úzky bok nasledujúceho kusa. Hotové šindle sa uložia do tzv. klietky, v ktorej schnú. V súčasnosti pociťuje nedostatok kvalitného dreva na šindle.

Na domácom festivale „Šachtáre volajú...“, každoročne prezentuje svoju zručnosť a um praktickými ukážkami.


Vrábeľ Jozef

Pán Jozef Vrábeľ je stolárom a majstrom v stavaní zrubov. Je vnukom starého majstra pána Vrábľa, ktorého pamätajú starší obyvatelia Poráča. Ešte aj dnes pôsobia v obci remeselníci, ktorý sa od neho učili remeslu. Stolárčine sa venoval aj jeho otec.

Vyučil sa, ako inak, za stolára a venuje sa otomu už od svojich pätnástich rokov. Jeho prvým výrobkom bol šamerlík – malý stolček, ktorý mu slúži dodnes. Jeho výroba mu trvala štyri hodiny. Má za sebou viac ako päťdesiat rokov veľmi plodnej práce. Drevené okná, dvere, nábytok, obklady, garníže, bytové doplnky nedokáže si ani spomenúť na nespočetné množstvo svojich výrobkov. Jeho šikovné ruky sa nedokázali zastaviť ani počas pobytu mimo domova, kedy sa venoval rezbárčine. Jeho špecialitou je však zrubová stavba. Ovláda jej techniku, ktorú sa naučil od tesára z Domaňoviec. Postavil zopár chát v okolí, pri stavbe ktorých priúčal dvoch záujemcov technike zrubovej stavby. Do novej stavby si už netrúfa, ale jeho cenné skúsenosti, rady a usmernenia rád ponúkne. V súčasnosti je na dôchodku. Nepracuje už tak intentzívne ako, keď bol mladší. Vyrába viac menej len pre vlastnú potrebu.


Liška Ján

Pán Ján Liška potešil „Mikuláša“, keď preňho vyplietol krásny, nový košisko, v ktorom nosí sladkosti deťom do miestnej školy a škôlky. Jeho šikovné ruky pletú košalky (v našom nárečí feľfasy) a košíky na zemiaky, veľké koše na nosenie sena z lubov, ale z času na čas vyrobí aj drevené hrable na hrabanie sena.

Pleteniu sa priučil ako 15-ročný u miestneho majstra pána Vrábľa, ktorý na Poráči pôsobil v čase jeho detstva. Výrobe sa začal venovať až v dôchodku. Koše, košíky a košalky pletie z lubov (u nás tomu hovoríme „ličata“). Získavajú sa z klenového dreva (javor mliečny). Vhodné drevo si ide vyhliadnuť v zime, keď je bez miazgy. Potrebuje kmene o priemere 10 až 15 cm bez haluzí. Drevo sa namočí do vody a v špeciálnej nádobe určenej na tento účel sa uvarí, aby zmäklo a napučnelo. Uvarené kmene sa prerežú na štvrtiny a po vychladnutí sa z nich nožíkom narezávajú luby (ličata). Tie sa potom skladujú v tmavej a vlhkej miestnosti najlepšie v pivnici, aby nevyschli. Pred samotným pletením sa ešte namočia. Pletie sa s vlhkými lubkami.

V súčasnosti poklesol záujem o košalky, koše a košíky. Pán Liška hodnotí situáciu: „Negazduje sa v takom rozsahu ako kedysi a tak už gazdovia nepotrebujú ani pracovné náradie.“


Fiffík Ján

Pán Fiffík Ján, syn pána Demetra Fiffíka, sa v súčasnosti venuje piliarstvu. Vlastní pílu na rezanie guľatiny. Produkuje stavebné a stolárske rezivo, palivo z obrezkov a nekvalitných kusov guľatiny. Je vyučeným banským technikom, ale po útlme baníctva sa začal venovať práci s drevom. Nebolo to preňho nič nové, pretože vzťah k drevu získal od svojho otca.

Začínal so stolárskou dielňou, ktorú plánoval rozšíriť, aby sa v regióne čo najviac zhotnotilo vyťažené drevo z poráčskych lesov. Podmienky, v ktorých sa snažil uskutočniť tento zámer boli nepriaznivé. Na svojom zámere pracuje ďalej. Stolársku dielňu však v súčasnosti využíva málo.


Purda Štefan

Keď potrebuje poráčsky bača nový bačovský riad, vie že sa má obrátiť na pána Štefana Purdu. On dáva neforemným kusom dreva krásne ladné krivky. Veľké lyžice, naberačky, varechy, trepače a črpáky, ktoré vznikajú pod párom šikovných rúk, hovoria za všetko. Posledným zákazníkom bol bača Štefan Vrábeľ.

Pán Štefan Purda je na dôchodku. Zaoberať sa týmto remeslom začal už v mladosti. Samozrejme, že bol bačom inak by sa možno k výrobe bačovského riadu nebol dostal. Zručnosť v sebe objavil náhodou, keď sa snažil zistiť, či jeho nožík nájde spoločnú reč s kusom dreva. A s prekvapením zistil, že to ide. Vraví, že to prišlo samo. A na svete boli prvé kusy a za nimi ďalšie. Ako dlhoročný bača sa môže pochváliť nádhernou zbierkou zvoncov. Presne si pamätá, ktorý zvonec je od akého majstra a kedy si ho zaobstaral. O svoju zbierku sa starostlivo stará, pravidelne mastí kožené remienky, aby nepopraskali.

FOTO